Táto téma je veľmi zaujímavá, a to najmä pokiaľ ide o prístup, respektíve za predpokladu, ked jedná osoba postaví fotovoltaickú elektráreň na pozemku inej osoby, bez toho aby mal právo na výstavbu poskytnuté vlastníkom pozemku.

Sme presvedčení, že fotovoltaické panely sú považované podľa rumunského práva, ako nehnuteľný majetok, môžu byť klasifikované ako samostatné diela s trvalým charaktérom, z nasledovných dôvodov:

Podľa Nariadenia č. 700 z roku 2014 vydané predsedom Agentúry pre katastér a zverejnenie nehnuteľnosti, fotovoltaické elektrárne budú zapísané do pozemkovej knihy ako stavby: Zápis do evidencií katástra nehnuteľností a pozemkovej knihy jednej stavby predstavujúc jeden systém fotovoltaických panelov, je vykonaný na základe katastrálnej dokumentácie, stavebného povolenie a Kolaudačného protokolu pri ukončení prác. Na katastrálnom pláne a vymedzení pozemku je zameraný vonkajšía plocha oblasti na ktorej sú umiestnené panely a vedľa názvu «Stavby - Zápis/ výstavba stavieb - Poznámky», je uvedený popis "Systém s n fotovoltaických panelov."

Obyčajne majitelia fotovoltaických elektrárni hradia daň zo špeciálnych stavieb a budov na základe Nariadenia vlády č. 421/2014.

Nový Občiansky zákonník zaraduje  (čl.578) diela do samostatných a každá z nich môže byť trvalá alebo dočasná. Samostatné diela sú definované v Zákonníku ako sú stavby, zariadenia a hocijaké iné práce nezávislého chraaktéru vykonané na nejakej nehnuteľnosti. Zákonník stanovuje, že dodatočné práce nemajú samostatný charaktér. Z uvažovania, môžeme skonštatovať, že všetky stavby a zariadenia spojené so zemou majú samostatný charaktér. Právna náuka uvádza, že dodatočné práce nič iné nerobia iba sa priradia ku existujúcej stavbe (napr. výmena starých stromov v jednom sade s inými mladými, opravné práce na jednej stavbe; práce na modernizáciu jednej stavby) .

Za týchto podmienok sme došli na konklúziu, že fotovoltaické panely sú stavby a majú samostatný charaktér. Takže tieto nie sú dodatočné a  pridané.

Ohľadne zaradenie týchto prác do jednej z tých dvoch kategórií (dočasné alebo trvalé),  v závislosti od doby pre ktorú sú realizované, berúc do úvahy, že ide o stavby pre ktoré sú potrebné povolenia, považujeme že je to ľahko rozlišiť podľa ustanovení Zákona č.50/1991, o schváleni vykonánia stavebných prác.

Určenie definitívneho alebo dočasného charaktéru stavieb vyplýva z výkladu  per a contrario ustanovení čl.3 ods. (1) a (2), ako i z bodu 7 z Prílohy  č.2 zo Zákona č. 50/1991.

Bod 7 z Prílohy č. 2 definuje niektoré technické termíny použité v zákone, s nasledujúcim obsahom:

„Stavby s dočasným charaktérom

Povolené stavby ako také, bez ohľadu na druh použitých materiálov, ktoré svojou špecifickou funkciou alebo z dôvodu urbanistických požiadaviek nariadených obecnou radou, majú obmedzenú dobu trvania, uvedenú v stavebnom povolení.

Obyčajne, stavby dočasného charaktéru sú realizované z materiálov a zloženia, ktoré umožňujú rýchlu demontáž v zmysle uvedenia pozemku do svojho pôvodného stavu (kovové konštrukcie, kúsky dreva, plastové materiály alebo podobné takéto materiály) a sú malých rozmerov. Do kategórie stavieb dočasného charakéru patria: kiosky, stánky, stánky, výstavné priestory umiestnené na verejných cestách a miestach, billboardy a reklámy, nápisy a loga firiem,  pergoly a iné takéto podobné. V zmysle tohto zákona realizácia dočasných stavieb sa schváľuje v  rovnakých podmienok ako aj  výstavba definitívnych stavieb”.

Teda, v prvom odseku uvedenom vyššie sú uvedené potrebné podmienky pre zaradenie jednej stavby ako dočasnej, a v tom druhom odseku sú uvedené pokyny a príklady niektorých takýchto stavieb, ktoré majú obmedzenú dobu trvania.

V tom istom čase, ustanovenia čl.3 ods. (2) poukázuje na tie kategórie stavieb, pre ktoré je stavebné povolenie vydané na základe technickej dokumentácie, so zjednodušeným obsahom, tieto sú dočasné stavby uvedené v čl. 3 ods. (1) písm. d), g), h), respektíve:

„d) oplotenie a mestský nábytok, zariadenie zelených ploch, parky, ihriská a rekreačné miesta, trhy a iné práce na zariadenie verejných  priestorov;

g) organizovanie táborov v stanoch, v chatkách alebo karaván;

h) stavebné práce dočasného charaktéru: kiosky, stánky, výstavné priestory, reklamné panely a bilboardy, loga firiem a reklámy, pergoly umiestnené na verejných cestách a priestorov, ako i stajne a vedľajšie stavby poľnohospodárskych podnikov v extrávilane”.

Poznámename, že výstavba fotovoltaických elektrárni sa zaraduje do stavieb  spomínaných v čl 3 ods. (1) pism. c) zo Zákona č. 50/1991, respektíve

“práce na výstavbu, rekonštrukciu, prestavbu, rozšírenie, opravu, modernizáciu a rekonštrukciu komunikačných liniek akéhokoľvek druhu, lesných ciest, umeleckých diel, sietí a zariadení technického vybavenia, prepojenia a pripojenia do inžinierských sieti, hydro-technické práce, upravovanie svahoch riek, montážne práce infraštruktúry, práce na výstavu nových kapacít na výrobu, prenos, distribúciu elektriny a/alebo teplá, ako i rehabilitácia a retehnologizácia tých  existujúcich”.

Takže, z výkladu per a contrario čl. 3 zo Zákona č.50/1991, výplyva, že postavené fotovoltaické elektrárne predstávujú definitívne stavby.

            Taktiež, aj z výkladu ustanovení bodu 7 z Prílohy č.2 zo Zákona č.50/1991 výplyva trvalý charaktér stavieb, ich specifikum vyžaduje neobmedzenú dobu fungovania inštalácií. Okrem toho, na stavebnom povolení nie je uvedená obmedzená doba trvania.

Po zistení, že v tomto prípade ide o trvalú stavbu, sú v protiklade ustanovenia čl. 581-582 z Nového rumunského občianského zákonníka, vzťahujúc sa na výstavbu niektorých samostatných stavieb s trvalým charaktérom na cudzom pozemku, v ktorých zásadným prvkom, pokiaľ ide o práva majiteľa pozemku je dobrá viera alebo podľa prípadu zlá viera majiteľa stavby.

Právnik Dehelean Marius